Neverland

White Snow 2/O_o (pravdepodobne 4 :P)

Anyeoo

No po troch týždňoch, či koľko to prešlo sem dávam konečne druhú časť k naším miláčikom B1A4..pôvodne to malo mať len dve časti…ale akosi sa mi to roztiahlo..teraz mi to vychádza tak na štyri..no uvidíme, čo z toho nakoniec bude :D..Ták užite si druhú časť a ja sa idem utopiť

Sú to už tri dni, odkedy som bol s Jinyoungom…Viem, zachoval som sa k nemu ako idiot..ale ako vždy, nedokázal som sa v jeho blízkosti kontrolovať…Keby som nespravil, to čo som spravil, keby som z tamad neodišiel..keby som mu úprimne za všetko podakoval…len boh vie, čo by som spravil po tom…Už sa nedokážem ovládať…Na strednej som to len tak tak zvládal..namiesto toho, aby som sa s ním spriatelil a po čase sa mu priznal som mu celý čas len ubližoval…Bola to jediná cesta, ako zakryť city, ktorých sa tak bojím…
Ked skončila stredná…bral som to ako vykúpenie..vykúpenie hlavne pre Jinyounga, ktorému som už nemusel viac ubližovať..Dúfal, som, že to tak ostane..že sa s ním už nikdy nestretnem..no osud je vážne sviňa..Umožnil mi znovu sa s ním stretnúť a znovu mu ublížiť…Prečo som si myslel, že už k nemu nič necítim?…Nahováral som si a nič iné…Uvedomil som si to, až ked som sa uňho prebral..našiel ho ako spí na gauči…ked som zrazu zatúžil po jeho dotykoch, ktoré som nepoznal…Chcel som pocítiť tie nádherné pery…
Neovládol som sa a chytil ho za ruku..bola tak teplá, tak krehká…Bez slova som sa naňho pozeral..pozoroval som ako spí..bol taký nádherný a nedotknuteľný..Náhle som oľutoval všetko čo som mu spravil…Prečo som pred ním zakrýval skutočnosť svojich citov?…Keby som to neurobil, mohol by som byť už dávno s ním..a keby ma odmietol..aspoň by som vedel ako som na tom…Bol som hlúpy a stále som..to čo som mu spravil, je neodpustiteľné…ohavné..je to to najhoršie, čo som mu kedy spravil..
Má to však aj dobrú stránku…prvý krát v živote som ochutnal chuť tých malinovo sladkých pier…
“Baro, si pripravený?..Môžme ísť?” opýtal sa ma Sandeul, a vytrhol ma z mojich myšlienok.
“Huh?…Ah..jasné..počkaj, len si vezmem veci.” povedal som, postavil som sa z pohovky, zobral si vak a nasledoval svojho parťáka.
Boli sme na ceste do štúdia, kde sme sa prvý krát mali stretnúť s tanečníkmi pre náš nový klip. Dúfal som, že pri práci zabudnem na to nedorozumenie…na celý ten omyl…
Cesta nebola dlhá..netrvalo ani hodinku a už sme stáli pred štúdiom. Vošli sme dnu, do skúšobne, kde už vo veľkom tanečníci nacvičovali choreografiu. Boli tam asi okolo 20 chlapcov a dievčat približne v mojom veku..Všetci pekne sústredený na svoju prácu..
“Baro, počula som, že ťa zranili…už si v poriadku?” dobehla ku mne moja štylistka.
Nemyslel som si, že sa tá bitka tak rýchlo roznesie medzi ľudí…Vlastne to ani nebola bitka skôr napadnutie..Nejaký blbec, ktorý sa nudil ma ma ulici okradol a zmlátil do bez vedomia…Netuším, ako som sa ocitol na tej lavičke v parku, na ktorej ma našiel Jinyoung…to vážne netuším..zrejme som sa tam po nakládačke ešte dotackal či čo…Môžem len dakovať bohu, že ma tam Jinyoung našiel…
“Oh..áno..už je to o mnoho lepšie..dakujem.”povedal som zdvorilo.
“Pod, potrebuješ ťa prezliecť…o chvíľu začínaš natáčať prvé scénky.” upozornila ma štylistka.
“oh..okey…tak podme.”
“Jinyoung, pod ešte raz skúsiť tú otočku..niečo mi na nej nesedí…” ozvalo sa za mnou. Počkať, počul som dobre?…:Jinyoung?…Nie, to nemôže byť on…Otočil som sa..ale oslovenému chlapcovi som nevidel do tváre, kedže mal na hlave kapucňu…vôbec som ho nevedel indentifikovať…Zrejme som sa zmýlil…predsa na svete nie je len jeden Jinyoung….
***
“Tak čo?..Si pripravený na náš veľký comeback?” opýtal sa ma Gongchan, člen skupiny, v ktorej spievam hrám aj ja. Okrem nás dvoch je v nej ešte CNU a môj parťák SanDeul. Tvoríme skupiny necelé dva roky a snažíme sa o akísi pop-rock, či niečo také…
Vyzážistka mi ešte robila posledné úpravy z vlasmi, preto som sa k nemu neotočil, len dalej čumel na svoj odraz v zrkadle a odpovedal som:” Viac, než kedykoľvek pred tým.”
“To som rád..počuj kámo..neuvažoval si o tom, čo nám navrhoval manažér?”
“Čo máš presne na mysli?”
“No to prijatie nového člena do skupiny…čo ty na to?..Podľa mňa to nie je zlý nápad, myslím, že by nám tým len stúpla popularita.” vysvetlil.
“A kde chceš niekoho takého zohnať?” opýtal som sa, zdalo sa mi to ako celkom rozumný nápad..myslím, že nový člen by nezaškodil.
“No napríklad tu..videl si tých tanečníkov?…Sú úžasný..” hovoril Gongchan.
“Nie, nemal som čas ich omrknúť.” povedal som.
“Škoda, nevieš o čo prichádzaš…podľa mňa, je tam vhodný tovar pre našu skupinu.”
“Dobre..pozriem sa na to..a vie vôbec niektorý z nich spievať?” opýtal som sa. Potrebujeme predsa aj speváka, nie len tanečníka.
“Hmmm…počul som o jednom…Manažér mi spomínal nejakého..Jinsoka…eh počkať takto to nebolo..ako sa to volal?..Jun…”
“Jinyoung?” vyletelo zo mňa.
“Joooo..presne Jinyoung…ah..ako som to mohol tak dopliecť…Počkať, ty ho poznáš?”
Zamrazilo ma:” Eh..nie..nie..odkiaľ by som ho asi tak mal poznať..ale počul som niektorého z tých tanečníkov, ako spomína také meno.” vykrútil som sa. Vlastne ani nie..ved predsa nejde o TOHO Jinyounga…to by som už dávno vedel, nie?
“Ah..aha..no v tom prípade, by sme sa mali pozrieť, kto to vlastne je.” navrhol Gongchan.
“Ako chceš..počas nahrávania na to bude kopu času.” povedal som.
“Baro, už si hotový?..Môžeme začať?” otvorili sa dvere do šatne, bol to manažér, kto ma oslovil.
“Už, daj mi ešte minútku a hned som tam.” povedal som.
“V poriadku, Gongchan..ty pod už teraz..” povedal manažér.
“Už idem…poponáhľaj sa Baro, ja sa zatiaľ pozriem po tom našom neznámom.” žmurkol na mňa a odišiel.
Vyzážistka urobila ešte posledné úpravy. Vyšiel som zo šatne, kráčal som smerom do miestnosti, kde sa mala točiť prvá scénka. Kráčal som cez chodby, neviem, prečo ma zrazu napadlo pozrieť sa na strop..Nikdy to nerobím, tak prečo práve teraz?…Bola to chyba..Stena nad mojou hlavou nebola práve v najlepšom stave..toto štúdio si už zrejme vyslúžilo svoje roky..Do oka mi z ničoho nič padol malý kúsok omietky..
Ihned som sa chytil za pravé oko, ktoré som nemohol poriadne otvoriť..štípalo ma..počas chôdze som sa snažil vybrať si ten kúsok z oka, nepozeral som sa pred seba, ked tu zrazu…buuum..a už som ležal na zemi…
Do niehoko som narazil, alebo ten niekto narazil do mňa..to je jedno proste sme obidvaja skončili na zemi..
“Prepáč, veľmi ma to mrzí..ja nechcel som..ale hrozne sa ponáhľam.” ozvala sa osoba vedľa mňa.
Konečne sa mi podarilo otvoriť začervenané oko, zdvihol som sa zo zeme, ked so zbadal pred sebou JEHO!…Čo tu robí?…Takže moje tušenie bolo správne…
“Jinyoung?!” neveril som, dúfal som, že sa mi to len zdá.
“Baro?..” bol šokovaný, že ma tam vidí..asi tak ako ja.
“Čo tu robíš?” opýtal sa ma.
“Ja?…Ja tu idem natáčať klip…počkaj, nehovor, že si jeden z tanečníkov.” povedal som.
Jinyoung na mňa zdesene hľadel, mal som pocit ako by sa rozhodoval medzitým, či mi má jednu vylepiť alebo utiecť. Postavil som sa zo zeme, Jinyoung ma nasledoval, trochu sa s ním zatackalo do strany, zrejme musel utrpieť poriadný náraz..rýchlo som ho zachytil, aby nespadol…Držal som ho za ruku..pozeral som sa mu do jeho nádherných očí…on sa pozeral vydesene do mojich…srdce mi začalo búchať ako na závodoch..presne ako vždy, ked som v jeho blízkosti…Čo mám teraz urobiť?..Mám sa mu ospravedlniť?…Mal by som…ved som mu ublížil…ale čo ak sa znovu neovládnem?..Čo potom?
Jinyoung sa po chvíľke spamätal, odstrkol ma od seba a povedal:” Prepáč, ale musím ísť.” Utiekol…ak sa to tak dá pomenovať, ved o chvíľu sa so mnou aj tak zas stretne…Čo to malo znamenať?..Prečo je tu?…Prečo sa cítim ako keby ma práve niekto tresol kladivom po hlave?…Jinyoung…

(1)(0)