Neverland

Lover Prince 2/2

Druhá časť: Nothing´s Over

“SungYeol…si v poriadku?” opýtal sa ustarostene.

No namiesto toho, aby som mu odpovedal, som si ho prudko pritiahol k sebe a surovo ho pobozkal..neprestával som aj napriek tomu, že sa ma pokúsil zastaviť a odtlačiť od seba..ignoroval som to a dalej ho drsne a náruživo bozkával.

SungJong sa začal voľnou dlaňou zapierať o moju hrud a snažil sa odstrčiť ma od seba, donútilo ma to ešte k tuhšiemu bozku…Chcel aby som prestal..no ja som si ho nevšímal..V tom som pocítil horúcu slzu stekajúcu po jeho líci..Akoby som sa v tej chvíli spamätal, otvoril som oči..plakal…pustil som mu ruku a následne ho prestal bozkávať…

“Idiot!” vykríkol SungJong a  vystrelil rukou oproti mojej tvári…Udrel ma…Zaslúžil som si to..

“SungJong..prepáč..ja..neviem, čo to do mňa vošlo..” spamätával som sa.

SungJong si utrel si slzy z tváre a utiekol preč…bez jediného slova, bez jedinej dalšej nadávky..odišiel…Znovu som to pokašľal, s tým rozdielom, že tento krát viem presne čo som spravil…Som najväčší idiot na svete..Práve, ked som sa s ním chcel udobriť a znovu si ho získať…spravím toto?..Som Idiot!

“Sungyeol-ah, kámo!..počul si to?” pribehol za mnou nervózny DongWoo.

Sedel som v triede na svojom mieste, dnes som prišiel skôr ako zvyčajne…Pravdepodobne to bude tým, že som celú noc nemohol zaspať, kvôli tomu, čo sa stalo včera…Zažil som dve šoky a jeden som si zapríčinil sám…Ráno som rýchlo vypadol z domu, aby ma mama nezavalila zbytočnými otázkami…Od kedy som v škole a sedím v triede, rozmýšľam len nad tým, ako napraviť svoju chybu, ako sa ospravedlniť SungJongovi.

“Pokašľal som to..” povedal som po tichu.

“Čo?..Čo si pokašľal?..Kámo, ved ty za to nemôžeš..Nemôžeš za to, čo povedal porotca.” nechápal DongWoo.

“Ha? Porotca?” nehovoríme o tom istom?

“Kámo..no tak..čo je s tebou?…Hovorím o tej súťaži…” povedal DongWoo.

V tom mi svitlo..Ako som mohol zabudnúť?…Jasné..ved nám zakázali hrať, že?

“Ah..prepáč…áno, počul som o tom..Hyori mi to včera oznámila.” povedal som.

DongWoo si predo mňa sadol a opýtal sa:” Kámo, čo urobíme? Určite sa ani tebe nechce odstúpiť..”

“Nie, nechce…lenže neuvažujem ani o sóle, pretože sme sa na tom nadreli spolu…” povedal som. Všimol som si SungJonga, ktorý práve vošiel do triedy po boku Myungsooa, pozrel sa na mňa, no hned odvrátil pohľad…

“Ani ja neuvažujem nad sólom…ale potom nám už ostala len jediná možnosť…zohnať tretieho člena..” skonštatoval DongWoo.

“Ale kde?…Nepovieš mi, kde nájdeme niekoho, kto s nami bude chcieť hrať?”  opýtal som sa a zrejme som zvýšil hlas, pretože všetci v triede na nás upreli zvedavé pohľady..

“Pohľadáme niekoho..” navrhol DongWoo.

“Na to nie je čas…súťaž je už za pár týždňov..Kde chceš zohnať niekoho takého, kto sa stihne naučiť naše texty?”

“Neviem..kámo..naozaj neviem” povedal DongWoo skleslo.

Obidvaja sme ticho sedeli…ani jeden z nás nič nepovedal..ked sa nás odrazu niekto opýtal:

“Potrebujete členov do skupiny?”

Dvihol som hlavu od lavice a vedľa seba som zbadal stáť SungJonga a Myungsooa.

“Počuli sme, že potrebujete dalších členov do skupiny… je to pravda?” opýtal sa znovu Myungsoo. SungJong vedľa neho stál, no nevenoval mi ani pohľad. Dongwoo drgol do môjho ramena, pozrel som sa na neho.

“Kámo..” povedal a pohybom hlavy mi naznačil aby som využil príležitosť.

Znovu som sa pozrel na tých dvoch a  opýtal sa:” A viete nám ich zohnať?”

“No vlastne nemusíme.” povedal Myungsoo s úsmevom na tvári.

“Čo tým myslíte?” predbehol ma DongWoo.

“Pretože sa k vám môžeme pridať mi dvaja..” povedal SungJong, konečne sa mi pozrel do očí. No nedokázal som prečítať, čo si myslí. Jasné zabudol som, že aj SungJong kedysi hrával na bicie..ale myslel som, že s tým skončil.

“V tom prípade vás berieme!” zvolal DongWoo nadšene.

“Naozaj?” opýtal sa Myungsoo.

“Počkaj DongWoo *zastavil som ho*…prečo sa k nám chcete pridať?” pozrel som sa na SungJonga.

“Pretože, to potrebujeme aj my…” povedal SungJong.

Svitlo mi:” Takže to vy ste tá druhá skupina?” opýtal som sa ho.

“Áno, my…včera, ked si ma počul nadávať na chodbe..To bolo presne kvôli tomu. Akurát mi Myungsoo volal, čo sa stalo, ked som na teba narazil a vyrušil ťa.” priznal SungJong, no stále uhýbal pohľadom.

“Takže tak to je…” povedal som trochu sklamane. Dúfal som, že mi odpustil, no ani zdaleka to tak nevyzerá.

“Takže beriete nás, alebo si máme nájsť inú skupinu?” opýtal sa Myungsoo.

Pozrel som sa na DongWooa, ten prikývol..potom som sa pozrel na SungJonga a povedal:” V poriadku…berieme vás.”

SungJong na mňa prekvapene pozrel, dokonca som mal pocit, ako by sa usmial…Myungsoo ku mne natiahol ruku, aby sme si potriasli na našu spoluprácu. Postail som sa zo stoličky a potriasol mu rukou.

“Už stačí len vymyslieť názov pre skupinu, ukážete nám, čo budeme  hrať a je to.” povedal Myungsoo s úsmevom na tvári.

DongWoo sa mi zavesil okolo krku a povedal:” Uvidíte, neoľutujete, že s te sa k nám pridali..SungYeol je ten najlepší leader a spevák, akého poznám…”

“Tak to nás potom veľmi teší.” povedal Myungsoo.

“Počkať…nehovorili ste náhodou, že aj vy ste chceli súťažiť?” opýtal som sa.

SungJong a Myungsoo prikývli.

“Potom to znamená, že aj vy ste mali už nejaký ten song nacvičený a pripravený, že?” povedal som.

“Vlastne áno, mali…napísal som ho pred pár týždňami a chceli sme ho tam zahrať.” povedal SungJong.

“Mohol by som ho vidieť?” opýtal som sa.

“Kedy bude skúška?..Tam ho prinesiem..” povedal SungJong.

“Môžeme vám ho aj zahrať, ak chcete.” pridal sa Myungsoo.

“Myslím, že to by bolo skvelé…tam sa rozhodne, čo budeme hrať.” povedal som.

“Leader, no a kedy si dáme prvú spoločnú skúšku?” opýtal sa ma DongWoo, stále zavesený na mojom krku.

“Možeme hned zajtra po škole v skúšobni?” opýtal som sa a všetci prikývli.

“Takže zajtra..” povedal Myungsoo.

Práve do triedy vošla profesorka, takže sme museli prerušiť náš rozhovor a sadnúť si na miesta. Celý čas mi nešlo do hlavy…bol to SungJong, kto nám chcel pomôcť?…Alebo ho snád presvedčil Myungsoo?…Aj keby, ublížil som mu…tak potom prečo s  tým súhlasil?..

Škola skončila a ja som bol na ceste domov spolu s DongWoom, ked som pred sebou zbadal kráčať SungJonga a Myungsooa. Neváhal som..

“SungJong!” zakričal som.

Obidvaja sa zastavili a otočili sa k nám. Rýchlo som k ním dobehol.

“SungJong, možem sa s tebou porozprávať? “opýtal som sa ho.

SungJong neisto pozrel na Myungsooa…akoby čakal, že ho zachráni, aby so mnou nemusel ostať.

“To je v poriadku SungJong…aj tak mám doma ešte prácu. Len pokojne ostaň.” povedal Myungsoo.

“Myungsoo.” zatiahol SungJong zúfalo.

“Tak ja už pôjdem..majte sa..Uvidíme sa zajtra.” povedal Myungsoo, zakýval nám a už kráčal preč. Potom som sa pozrel na DongWooa a ten zrejme hned pochopil ten pohľad, pretože v momente zakričal:” Myungsoo kámo, počkaj..pôjdem s tebou.”

Ostali sme sami…Len ja a SungJong…

“Pôjdeme do parku?” opýtal som sa.

SungJong prikývol a bez slova sme kráčali do parku za rohom. Celú cestu som premýšľal, čo všetko mu poviem…Neviem síce nad čím premýšľal SungJong, ale viem, že okolo nás bolo také ticho, že som dokonca počul svoje srdce ako rýchlo bije…

V parku sme zastali pri jednej z lavičiek..

“SungJong! Sungyeol!” povedali sme naraz a pozreli sme sa navzájom do očí.

“Ty prvý…” povedal som.

“nie, prosím..najprv ty..” povedal SungJong.

“Tak potom…prečo?..Prečo si súhlasil s tým, aby ste sa k nám pridali?” opýtal som sa.

SungJongovi sa nahrnula červeň do tváre, nechápal som prečo…

“Pretože som chcel hrať..” povedal, chystal som sa niečo trepnúť, no on mi skočil do rečí a pokračoval: “A aby som ti vynahradil tú…tú..facku..” povedal napokon.

Nechápavo som sa na neho pozrel:” Facku?..Ved tú si mi dal právom…Pobozkal som ťa a neprestával, aj napriek tomu, že ty si si to neželal.” povedal som.

SungJongovi tvár ešte viac sčervenala:” N-nie..ja…”nevedel zrejme čo povedať.

“SungJong..prepáč mi to..prepáč mi, ako som sa k tebe správal. Nie len včera, ale počas všetkých tých dní, ked sme boli spolu. Nevážil som si ťa..Nevidel som čo mám pri sebe..Lenže ked som to začal ľutovať a uvedomil si, že ťa ľúbim, a že si pre mňa všetkým..bolo už neskoro…Už dávno som si ťa od teba odohnal..a viem, že mi asi nikdy neodpustíš..ale aj tak sa budem snažiť sa o tvoju priazeň a o to aby som bol lepším človekom.” povedal som.

SungJong na mňa zmätene pozrel :”T-ty ma ľúbiš?” opýtal sa.

Až teraz som si uvedomil, že som sa mu priznal…:” J-j-ja…áno..” vykoktal som sa a uhol pohľadom.

“Hyung…ako dlho?”

“Odkedy ťa poznám SungJong..preto nechápem..ako som mohol vtedy v opilosti povedať toľko blbosti..pretože nič z toho nie je pravda..V skutočnosti si jediný, na kom mi záleží..”vysvetlil som.

“Nemal som si to tak brať k sebe..ved si predsa nemohol za to, čo si povedal, že? Nebol si schopný rozmýšľať..mal som to pochopiť a nie od teba utiecť…toto sa predsa nerobí človeku, ktorého ľúbim..že?” povedal SungJong po tichu.

“SungJong…” neveril som vlastným ušiam..on ma ľúbi?…Ako to?..Ani neviem, čo som chcel povedať, ale bol som prerušený, pretože SungJong sa ku mne neisto priblížil, moje srdce začalo buchať ako o život…Prilepil svoje ružovučké pery na tie moje..

Nechápal som čo sa to deje…no nechcel som túto chvíľu prerušiť..čo ak sa spamätá a znovu mi utečie?…Zatvoril som oči a opätoval SungJongovi bozk. Vpustil ma do svojich úst…bozkával ma tak nežne a sladko…mal som pocit, že snívam..akoby som sa znášal v  oblakoch…Uzavrel som SungJonga do svojho náručia a dalej ho neprestajne bozkával..

Netuším, aký dlhý čas prešiel..no ked sme prerušili bozk, SungJong sa na mňa pozrel a povedal: “Hyung..sľúb mi, že zase budeš taký istý ako ked sme sa spoznali..Budeš stále so mnou.. láskaví a milý ku každému..prosím sľúb mi to..”

Zadíval som sa mu pozorne do tých nádherných očí a povedal: ” Sľubujem SungJong….už sa v živote nebudem správať ako idiot.. Pokúsime sa na všetko spoločne zabudnúť..dobre?” SungJong prikývol a ja som sa k nemu naklonil po další nežný a hypnotizujúci bozk.

Asi o dva týždne neskôr:

“YAAH! Ľudia, počuli ste to?” dobehol k nám do skúšobne zadychčaný DongWoo.

Kým sa Myungsoo pokúšal naladiť svoju bassgitaru, ja som sa so SungJongom naťahoval o lízatko ako malý chlapec…No boli sme prerušený DongWoovim príchodom…Zbystrili sme pozornosť..

“Čo sa deje DongWoo?” opýtal som sa a strčil si lízatko do úst. SungJong nafúkol svoje líčka. Je taký roztomilý, ked sa hnevá..

“Zdá sa, že do súťaže sa zapojil aj WooHyun so svojimi tromi poskokmi.”  vysvetlil DongWoo.

“Čo?” vyskočil som na nohy.

Nam Woohyun je človek  s ktorým sa neznášam už od dňa, od kedy som nastúpil na strednú. Súperime spolu vo všetkom v čom sa len dá…a ked hovorím vo všetkom, tak to tak aj myslím..Neznášam ho..možno som bol ešte niekedy nedávno arogantným bastardom..ale verte mi oproti nemu som ja bol sladký anjelik..

“Práve som sa pýtal Hyori, kto každý súťaží a ona mi okrem všetkého povedala aj, že WooHyun so svojou kapelou sa zapísali pred pár dňami a sú pripravený to vyhrať.”  povedal DongWoo.

“Ten idiot..” zasyčal som.

SungJong sa tiež postavil zo zeme a povedal:” Hyung..myslím, že sa nemáme čoho báť…Ber to ako príležitosť konečne ukázať WooHyunovi, že si lepší ako on.”

“SungJong má pravdu. Sungyeol, síce neviem presne aký vzťah je medzi tebou a tým nafinteným WooHyunom, ale mi ho rozhodne porazíme.” povedal Myungsoo.

Stisol som päsť a pozrel sa na svojich troch priateľov..zhlboka som sa nadýchol a povedal: ” Tak dobre DAYBREAK VAMPS..Ukážeme, čo je v nás.”

“Leader…” oslovil ma DongWoo natiahol ku mne ruku. “Povedzme Hwaiting, aby sme to uzatvorili.” dodal.

Položol som svoju ruku bez váhania na tú jeho, pridali sa k nám aj SungJong a Myungsoo. Usmial som sa na SungJonga, kývol hlavou a v tom sme všetci štyria na celú miestnosť hlasno zvolali:” HWAITING!!!”

Nech vyhrá ten lepší…čo to trepem..ved lepší sme jednoznačne my..DBV nae?…Jasné že hej..;)

INFINITE: Nothing´s Over

(0)(0)