Neverland

I’ve missed you, too, baby ;)

Annyeog hase yo

Takže čo to tu dnes máme?..Enny dneska nekopala múza, preto sa rozhodla, že namiesto nejakej svojej novej poviedky sem hodí svoj preklad jednej z jej obľúbených poviedok ..Tak dúfam, že sa Vám preklad bude páčiť, a že si ho naozaj užijete 😉 …

P.S: Berte to prosím s rezervou, toto je môj prvý preklad poviedok takéhoto druhu 😀 ..Plus, snažila som sa, kedže ide o párik môjmu srdcu (ked nepočítam EunHae ) najbližší

Fandom: B.A.P (Best Absolute Perfect)

Couple: DaeChan (Síce ja skôr preferujem HimHyun *posadnutosť*, ale aj toto sa mi veľmi páči, hlavne, že sú tam oni dvaja *hovorím, posadnutosť*

Zdroj: http://www.asianfanfics.com/

Autor: sammie <3

Preklad: Enny =:)

Genre: yaoi, romance, sweet

Rating: myslím, že nie je za potreby

Dnes príde. Mesiace po tom, čo odišiel.. sa konečne vráti späť. Nebola to jeho chyba. Musel niekde byť. Jeho matka ochorela, preto sa musel vrátiť do Busan, aby sa o ňu postaral.. Tak veľmi sa mi za ním cnelo, moje rozbolené srdce doslovne priahlo za tými nežnými dotykmi a sladkým hlasom. Ale už je späť. Konečne späť.

Znie to smutne,ale  náhle som si uvedomil, že sedím len pár metrov od dverí s očami uprenými na prah. Dnes bolo v hotely akosi ticho, bolo až príliš jednoduché počuť každučký krok ľudí schádzajúcich a vychádzajúcich po točitých schodoch. Dnes ráno som sa zobudil skôr, aby som sa ujistil, že je naša izba čistá. Niekoľko ráz som to skontroloval a potom som sa šiel osprchovať. Dva krát. To aby som bol naozaj čistý, aby som nesmrdel, ked sa vráti. Ešte raz som prešiel pohľadom po izbe, chcel som sa presvedčiť, či je naozaj všetko dokonalé a pripravené.

Trvalo to až príliš dlho a ja som sa už nemohol dočkať chvíle, ked ma privinie do svojho náručia. Špičky mojich prstov ma z ničoho nič začali hrozne svrbieť a v bruchu mi lietalo tisíce motýlikov. Možno som bol trochu sebecký, ale naozaj som si nemohol pomôcť. Jediný dôvod, prečo musel odísť bola jeho vážne chorá matka, ktorá potrebovala DaeHyuna pri sebe počas tých dlhých nekončiacich dní.

Ked mi naposledy volal, oznámil mi, že jeho matka je na tom už oveľa lepšie a, že sa vracia domov. Predtým som už DaeHyunovu matku raz stretol, je to naozaj krásna a pôvabná žena, presne ako jej syn. Dôvod, prečo som sa teraz nemohol pridať k DaeHyunovi, bol viac osobný.  Nechcel som sa miešať do cudzích záležitostí, bolo by to nanajvýš nevhodné.

Najprv mi to nevadilo. Myslel som si, že ide len o pár týždňov, že sa rýchlo vráti, ale stav jeho matky sa vtedy rapídne zhoršil a on ostával stále dlhšie a dlhšie. Boli to štyri mesiace. Oh pane Bože, už sa vážne nemôžem dočkať  kým prejde cez tieto dvere a ja budem znovu cítiť jeho teplo. Všetko je tak neuveriteľne osamelé, ked nie je na blízku. Ja som sa akurát tak stále zamestnával a v noci som skončil väčšinou opitý. Bol to jediný  a najjednoduchší spôsob ako zahnať samotu.

Cítim ako sa mi potia dlane. Narýchlo som sa pozrel , čo mám na sebe oblečené. Bunda a tielko neboli pravdepodobne veľmi vhodné ale všetko ostatné bolo bud v práčke alebo špinavé. Ked sa to tak vezme,  vlastne som ani nemal moc na výber. Rukou som prešiel dole k svojmu bruchu a zhlboka sa nadýchol. Práve, ked som to urobil počul som na prízemí zabuchnutie ťažkých dverí. Moje oči sa rozšírili.

“D-Daehyun” zašepkal som, rýchlo vyskočil na nohy a otvoril dvere. Dobehol som ku zábradliu a doprial si výhľad na prízemie. Zbadal som známy hnedý kufor, blížiaci sa k schodom. Moje srdce začalo byť rýchlosťou svetla. Mám pocit, že som sa usmial. Usmial som sa až tak veľmi, že ma z toho rozboleli kútiky úst.

Bez zbytočného premýšľania som sa rozbehol dole, stretol som ho asi niekde v polovičke cesty. Bol trochu šokovaný, že ma vidí. Dokonca som ani nepovedal ahoj predtým ako som sa zavesil okolo jeho krku. Dae ihned pustil kufor a môj trup zabalil do svojich rúk.

Zaryl som sa mu nechtami do krku, takmer ako by mi šlo o život. Je to absorudné, je to ako sen. Mal som pocit, ako keby som sa mal každú chvíľu prebudiť a on sa mi vo vzduchu vyparí. Ale on nezmizol, namiesto toho ma tuho objíma a hladká môj chrbát. Počul som jeho ťažký povzdych..

“Tak veľmi si mi chýbal.” povedal som. Môj hlas bol tlmený jeho pokožkou. Trochu som sa od neho odsunul, pozrel mu do tváre, sladko sa na mňa usmieval.

“Aj ty si mi veľmi chýbal, baby.” povedal po tichu a svoju hlavu naklonil mierne stranou. Pochopil som čo, che urobiť, inštinktívne som sa na priblížil k jeho tvári a naše pery sa spojili. Náš bozk bol nežný, jemný, ale plný vášne.  Pohyboval som svojimi perami oproti jeho, prstami som prešiel k jeho tvári a hladil ju. Aj po tom, čo bozk skončil, nikam sme sa nepohli. Len sme sa objímali. Práve tu na medzischodí. Počul som ako sa po tichúčky zasmial. Jeho ruky sa zosunuli k môjmu pásu, oprel sa o mňa. Hojdali sme sa pomaličky zo strany na stranu.

“Ani si nevieš predstaviť, aký dobrý pocit je byť zase doma.” povedal pred tým, než mi daroval další zo svojich bozkov. Len som sa usmial a prikývol. On naozaj netuší, aký je to skvelý pocit mať ho naspäť pri sebe.

B.A.P : VoiceMail LIVE in Radio ♥

(0)(0)