Neverland

Boy on The other Side 12

Hey Girls , It´s been a long time already 😀 …Konečne sme s5 po dalšom namáhavom a únavnom týždni..v tej škole sa všetci profesori zbláznili..kto má znášať ich premenlivé nálady? ..achjaj..mám dosť ..Nemala som čas ani nič dokončiť..takže vec víkend mám čo robiť…všetko rozpísané a nič nedokončené..ešte mi neostal ani čas na moje pravidelné rýchlovky..ale toto sa musí napraviť ;)…Prvá chyba ktorú napravím je, že Vám prinášam finally dalšiu časť upírikov ..no dejú sa tam zaujímavé veci ..vychutnajte si to..a tešte sa na dalšiu časť 😉

Chapter 12 : Betrayal (Zrada)

“Do riti!..Sakra.” hodil nahnevaný KiBum pohárom o zem.
Jedna z domácich slúšok pribehla  a hned začala zbierať rozbité sklo. KiBum predýchaval svoj hnev…mel pocit, že ho každú
chvíľu zderie z kože. Buchol päsťou do steny slúška to pochopila ako jasný signál a odišla čo najrýchlejšie preč z izby…KiBum si sadol
na posteľ, tu si k nemu prisadol ZhouMi, jednu ruku mu položil na rameno a prehovoril: ” Braček, pokoj..viem, že ťa to vytočilo..ale ..” v
tom sa čiernovlások k nemu otočil, chytil ho pod krk a zvalil na posteľ…dychčal a kričal: ” To ty si na vine!…Len kvôli tebe ma teraz
HeeChul nenávidí, len kvôli tebe mi už neverí!! ..len kvôli tebe..” nevládal dohovoriť, uvoľnil ruky na Zhoumiho krku, hlava mu padla na bratovu hrud…plakal..bolelo ho to, tak veľmi ho to bolelo, že už ho dokonca ani slzy neposlúchajú..nemal by plakať..on to vie..vie, že
prisahal, že to len tak nenechá..ale nedokáže sa ovládať..myšlienka, že ho HeeChul nenávidí mu trhala srdce..Obviňoval ZhouMiho,
obviňoval Yunha, všetkých naokolo…najmä seba…
ZhouMi sa trošku nadvihol,  nerád videl brata v takomto stave..aj ked si to možno pred tým želal…teraz to nechcel…hladil mu chrbát a
snažil sa ho upokojiť:” Braček, tým, že ma budeš obviňovať, nič nevyriešiš…prisahal si…prisahal si, že ho ochrániš…tak kde je ten
KiBum, ktorý bol ešte včera schopný za toho nevdačného blondáčika položiť aj vlastný život, či zabiť svojho vlastného brata?..Hmm?…Kde je?..Ja ho totiž nikde nevidím..Vidím pred sebou len akúsi trosku, ktorá nevie čo dalej…” chytil ho za ramena, zdvihol ho, pozrel sa mu do tých skleslých očí a pokračoval: ” Myslel som, že môj súper je silný…vlastne stále si to myslím…len ho nevidím..braček, HeeChul nás potrebuje…teba potrebuje..”
KiBum ťažko dýchal…snažil sa zadržať slzy…Bratove slová boli pravdivé, úplne všetko…ale nechápe to?..nechápe ako sa cíti?
“ZhouMi…”čiernovlások ani nevedel čo chcel povedať, zrejme však nemusel nič, pretože ho rusovlások zovrel do pevného náručia..objal
ho..Ani ZhouMi sám nevedel prečo to urobil..žeby mu na bratovi až tak záležalo?…Neišlo mu náhodou len o blondáčika?..Tak prečo je
tu teraz so svojím bratom a upokojuje ho?..Toto predsa v dohode zahrnuté nebolo…tak čo?..
Čiernovlások mu objatie opätoval…zatvoril oči a povedal:” Dakujem Zhou…dakujem…”
“Len bud silný..splň to, čo si prisahal…pre HeeChula a hlavne pre seba…” povedal Zhou po tichu..odtiahol si KiBuma trochu od
tela..utrel mu slzy z tváre, usmial sa na neho: ” Dosť bolo horúcich slz…kým sa tu rozčuľujeme, Yunho už určite niečo chystá..mali by
sme konečne začať konať..” povedal.
KiBum sa zhlboka nadýchol:” Ale čo chceš robiť?” opýtal sa.
ZhouMi zvraštil obočie:” To by si mal vedieť ty..nie?”
KiBum chvíľku premýšľal..v tom mu čosi prišlo na um..postavil sa a hovoril: ” Donútime ho k tomu!”
Zhou nechápal: ” Koho? K čomu?”
“Yunha…HeeChul nám neuverí, ked mu len budeme rozprávať, aký je Yunho nebezpečný..navyše má o dôvod viac, kedže si myslí, že
Yunha nepoznáme…preto musíme Yunha prinútiť k tomu aby sa sám prezradil..”
“A ako to chceš urobiť?..ved s tým bastardom naše vyhrážky ani nepohnú!”
“Jednoducho ho vyprovokovať…necháme ho, nech si chvíľu myslí, že vyhral..že mu HeeChul patrí…že ustupujeme..a ked to bude
najmenej čakať..zautočíme.” vysvetlil KiBum.
Zhou sa postavil pred svojho brata, potľapkal mu po ramene a povedal:” Výborne..toto je ten KiBum, o ktorom som hovoril..skvelý
plán, braček…”
” Yunho nám zaplatí za všetko zlé čo spravil…oľutuje to.” dodal KiBum.
ZhouMi sa zasmial, pritiahol si KiBuma k sebe a strčil mu jazyk do úst…KiBumovi takmer oči z jamôk vypadli…Zhou ho bozkáva??…Čo?..zbláznil sa?..
ZhouMi sa ešte chvíľku pohral s KiBumovim brániacim sa jazykom… čiernovláskovi sa konečne podarilo brata odstrčiť..zdesene naňho
pozrel..no Zhou sa len zasmial..”Čo to malo znamenať, Zhou?” opýtal sa KiBum.
“Len niečo na povzbudenie *žmurkol*..musíš mi to prepáčiť, bol som jedoducho príliš nadšený, tým, že sa mi môj brat vrátil..preto som
proste neodolal…musel som.” vysvetlil.
KiBum len pokrútil hlavou, utrel si ústa a podráždene povedal:” Pod, skontrolujeme nášho drahého bratrančeka.”
Zhou podpichol:” Na budúce by si mi to mohol aspoň opätovať..toto bolo od teba drzé, braček.”
KiBum nadvihol obočie a pobral sa k dverám..ZhouMi dupol nohou ako malý chlapec: ” Kibumíček je zlý na ZhouMíka.” našpúlil ústa.
Čiernovlások nadvihol obočie, otvoril dvere a odkráčal z izby, pred tým, než jeho brat vysloví niečo ešte viac desivejšie..a roztomilejšie.
Zhou za ním vybehol smial sa a volal: ” KiBum..braček..no ták, ved som len žartoval..snád si si nemyslel, že to myslím vážne…Kibum..no
ták…”
KiBum musel uznať, že ho to donútilo k úsmevu..jeho brat vždy vedel ako uľahčiť situáciu…no namiesto toho aby sa smial spolu s ním..hral sa na urazeného a ignoroval ho..
***
“HeeChul…” mával Yunho na HeeChula. Už nejakú tú pol hodinu ho čakalpred školskou bránou. HeeChul mu zamával späť..čochvíľa
bol pri ňom. Yunho sa mu zavesil na krk a nadšene sa opýtal: ” Tak ako sa máš?..Dnešok platí?”
HeeChul zívol, znovu sa mu akosi nepodarilo zaspať, pretože celú noc musel myslieť na KiBuma…na to čo mu hovoril o Yunhovi..a na
to ako mu HeeChul sám ubližuje najviac…dokonca ani Zhou by mu tak neublížil…dokonca má pocit, že sa o to Zhou ani nechystá, aj ked
mu po tom všetko ešte stále neverí..ved má na to právo..skoro kvôli nemu prišiel o život..a na to sa len tak zabudnúť nedá…navyše to
kvôli nemu teraz musí ubližovať KiBumovi..ale je to naozaj nutné?…Ako by sa Zhou zmenil..čo sa stalo?…Má snád niečo v pláne??..HeeChul vôbec nechápal celú situáciu okolo neho…ved ako by aj mohol..nikto mu nič nepovedal…
“Ved som to navrhol, nie?” usmial sa blondáčik na Yunha.
“Skvelé..ideme do triedy?” opýtal sa Yunho.
HeeChul prikývol a už sa obaja pobrali do školy…vo dverách do ich riedy ich zastavili ZhouMi a KiBum.
“Aaah…pozrime sa KiBum, koho to tu máme..” zatiahol Zhou.
KiBum pozrel na HeeChula, ktorý od neho uhýbal pohľadom a povedal:” HeeChul…Yunho..máte sa?”
“Čo sa staráš?” zaškeril sa Yunho.
“Len sme sa chceli osrpavelniť za včerajšok…”predstieral Zhou.
Yunho zvraštil obočie..O čo tým dvom ide?..
“Ako by nás trápilo..že sa chcete ospravedlniť..na mňa to neplatí.” precedil Yunho pomedzi zuby.
Zhou ho takmer prepichol pohľadom..no pred tým, než ktorý koľvek z nich stihol niečo povedať, HeeChul  odvetil bez náznaku akého
koľvek citu:
“Zabudni ta to Yunho..pod..nestrácajme čas..” chytil hnedovláska za rukáv a odtiahol ho od bratov.
KiBum naňho neveriacky pozeral…zdá sa mu to, alebo mu HeeChul nevenoval ani jediný pohľad?…Žeby sa cítil za niečo vinný?..
“Presne tak, nestrácajme čas..” povedal Yunho provokačne…
Zhou a Kibum šli naspäť k svojim miestam..”Myslím, že prvá misia je splnená..” povedal Zhou nenápadne.
“To hej..teraz už musíme len počkať na dalšiu vhodnú príležitosť..” dal za pravdu čiernovlások.

Bol už takmer podvečer..HeeChul a Yunho kráčali cez mestský park. Celý deň strávili spolu..Yunho sa choval podľa blondáčika naozaj zvláštne a dá sa povedať, že ho dosť prekvapil tými svojimi náhodnými dotykmi, nečítateľnými pohľadmi..sladkými slovami..pokusmi o bozk, ktoré mu zakaždým HeeChul prekazil…avšak ak sa ho náhodou niečo HeeChul opýtal o jeho minulosti, vždy to pretočil..vyhýbal sa tomu…o bratoch nechcel ani počuť..zdá sa akoby mu to vadilo..HeeChul hádal prečo asi…je snád niečo v jeho minulosti, na čo chce zabudnúť?..alebo niečo pred ním skrýva?…
“Yunho…pokúšam sa už o to celý deň..ale zjavne si o tom nechcel hovoriť..” začal, ked ho hnedovlások prerušil.
“Prečo ťa to zaujíma?..”
“Hm?..Ja len..,že ty už o mne vieš všetko *samozrejme, že úplne všetko nie, ale predsa mu nepovie o tom, čo bolo medzi ním a
KiBumom..alebo snád ešte je?* a ja o tebe vôbec nič..” povedal blondáčik a dúfal, že sa konečne dočká odpovede.
“Prepáč, ak som ťa tým zneistil..ide o to, že o svojej minulosti nerozprávam rád..je až príliš smutná, na to aby na ňu človek spomínal.” klamal Yunho, v istom slova zmysle.
*Takže predsa..*pomyslel si HeeChul.
“Vieš, moja matka bola zavraždená, ked som mal osem rokov…otec sa z toho úplne zložil..nezvládal sa už o mňa starať a preto ma hodil
do….do sirotinca.” klamal hnedovlások až sa mu z uší parilo..
No HeeChul mu veril..dokonca sa zdalo, že s ním súcití..
“Preto som sem prišiel, hned ako sa naskytla príležitosť…chcem proste na všetko zabudnúť..viac na to nespomínať..chcem začať nový
život…nový život s tebou..HeeChul..” povedal Yunho, HeeChulovi sa zastavil dych..čo to práve ten chlapec pred ním povedal?..No než
stihol niečo namietať, Yunho si ho pritiahol k sebe a prilepil sa na jeho pery…začal ho bozkávať..
*Nie, počkať..čo to robí?…Takto to byť nemá..Jediný, komu to dovolí je KiBum…aj ked ho od seba odohnal..stále je to on, koho ho ľúbi..nech mi dá Yunho pokoj…nevidí, že o to  nestojim?…* zmietal sa HeeChul v návale zmätených myšlienok.
HeeChul od seba odtlačil Yunha, šokovane na neho hľadel…a ani sa ani nekontroloval, pretože mu hned uštedril facku..
Yunho naňho hľadel s vypleštenými očami..uvedomil si, že sa naňho pravdepodobne dosť ponáhľal..sakra, teraz mu už tento sladký
blondáčik nebude veriť..prečo bol taký netrpezlivý?!..sakra, všetko skazil…mal si ho lepšie spracovať…
“HeeChul, prepáč..ja nechcel som..teda chcel..ale myslel som, že aj ty to chceš..” ospravedlňoval sa Yunho.
“Už to nikdy nerob…nikdy viac..”varoval ho HeeChul.
“Prepáč…*znovu sa pretvaroval*..prečo vlastne?…Máš niekoho iného?..Ja to pochopím..len mi to povedz..Ľúbiš niekoho iného?”
“Nie ja len….”
“No tak povedz..prečo sa tomu tak brániš?..Myslel som, že aj ty ku mne cítiš to isté, čo ja k tebe…zrejme som sa zmýlil..ale vedz, že sa
ťa nevzdám, kým  nebudem  vedieť, že tvoje srdce patrí niekomu inému..” hovoril Yunho.
HeeChul sa snažil obrániť:” Nie ja nikoho neľúbim..ja len..to kvôli..” nevedel mu to vysvetliť.
“Kvôli KiBumovi?” nevydržal Yunho.
“Č-čo?..Hm?..Nie..ja len…” koktal HeeChul.
“Alebo snád kvôli tomu prisťahovalcovi ZhouMimu?” vykríkol Yunho.
“Nie..ja…počkať..ako si ho to nazval?…prisťahovalec?” zarazil sa blondáčik.
“Áno, ved ani nič iné nie je..votrel sa na miesto, na ktorom som mal byť ja…ja a nikto iný!” preriekol sa Yunho.
“Ako?…Počkať, nehovoril si náhodou, že tých dvoch vôbec nepoznáš?…Odkiaľ by si potom vedel o ZhouMim..o akom mieste to
hovoríš?..Čo si zač?..Čo máš spoločné s KiBumom a ZhouMim?…*Yunho si až teraz uvedomil, že to zbabral..nevedel čo povedať, aby sa z toho vykrútil *..tak odpovedz!…Čo máš s nimi spoločné?”
Yunho chcel čosi namietať, ked mu do reči ktosi skočil.
“Yunho je môj bratranec…” bol to čiernovlások, ktorý k ním spolu s rusovláskom kráčal….

Následujúca kapitola: Memories “Memento Morio” (Spomienky “Pamätaj na smrť”) 😉

(0)(0)