4.kapitola (Naughty Boy)
FANDOM: | Boyfriend |
COUPLE: | Donghyun & Youngmin /DongMin ♥ |
RATING: | None |
GENRE: | romance, yaoi (aegyo) |
AUTOR: | Enny=:) |
ehmm….proste to nejak…KONEČNE…..vzniklo
Dnešný zápas by zaradil k tým vydarenejším. Dal dva góly, jeho spoluhráči výnimočne pôsobili ako profesionáli a nie ako deti z prípravky a k tomu všetkému sa cítil príjemne unavený. Bol to ten druh únavy, keď máte chuť proste vyložiť nohy a nič nerobiť. Vypnúť mozog a len tak popíjať čaj. Žiadne zbytočné myšlienky, žiadna znudenosť, len číry oddych.
No to by najprv musel vstať a konečne sa prezliecť z dresu do civilu. Sprchu si hodí až doma, to nie je problém. Nikdy sa po zápasoch nesprchoval v šatni. Po tých dobrých bol schopný máčať sa pod vodou aj dve- tri hodiny a jeho byt bol v tomto smere predsa len pohodlnejší. S povzdychom vstal a začal zo seba sťahovať tričko. Čím skôr to urobí, tým skôr môže sedieť doma, vo svojom milovanom kresle a čumieť do prázdna.
„Pekný zápas, Buznička. Až na tú chvíľu, keď si sa točil po ihrisku ako detská káča, samozrejme,“ Donghaemu sa na tvári v okamihu vykúzlil úsmev. Pozrel na Yesunga, ktorý stál opretý o rám dverí a v rukách držal tašku s logom ich obľúbenej cukrárne.
„To od teba sedí, Barbie,“ tie rúžové vlasy!, keby ste videli výrazy…no vlastne všetkých, umreli by ste smiechom, ako sa snažili na tie vlasy nepozerať- proste komické, „ nie si schopný trafiť loptu ani keď ti ju dajú pred nohu a nasmerujú ťa na ňu,“ a to nepreháňa! Yesung bol naozaj futbalové drevo. Úplne beznádejný prípad. Ale len vo futbale, ostatné športy zvládal bravúrne, proste fail. Zvykli si uťahovať, že Donghae mu futbalové schopnosti ukradol a preto je tak dobrý.
„Zem volá Donghaeho,“ ozvalo sa mu pri uchu a pred očami mu prebehla dlaň. Prebralo ho to zo zajatia spomienok. Klepol svojho manažéra po ruke, ktorá sa ešte stále mihala pred jeho tvárou a spražil ho akože nahnevaným pohľadom.
„Nerozmachuj sa tu tými svojimi makro pacičkami,“ och…ten pohľad, ktorý naňho Yesung hodil, až mu mráz prešiel po chrbte. Ako keby on mohol za to, že má tak maličké ruky. Rany ale vie rozdávať aj tak, o čom sa už neraz presvedčil, takže by mal radšej byť ticho a tváriť sa poslušne. Poslušne…on a poslušne- znie to komicky a to je to jeho vlastná myšlienka.
„AU…“ Donghae sa chytil za zadok, po ktorom práve dostal. Šokovane pozrel na Yesunga, ktorý vyzeral akoby nič. Radšej sa rýchlo dal do prezliekania. Rúžovovlások si medzitým sadol na lavičku a uprene ho pozoroval. Až príliš uprene, pričom mal v očiach ten zvláštny zamyslený výraz.
„Stalo sa niečo?“ práve si preťahoval tričko cez hlavu, keď jeho kamarát pokrútil hlavou. Preložil nohu cez nohu a uprel svoj pohľad do prázdna.
„Volal Shindong ohľadom prvého stretnutia,“ Donghae už bol plne oblečený, keď k nemu doľahli tieto slová. Skúmavo na Sunga pozrel. Dokázal si dať dva a dva dokopy, takže mu došlo o čom a kom je reč, skôr ho zarazilo to oslovenie. Vôbec tá veta vyznela príliš familiárne, oproti chladne profesionálnemu štýlu, na ktorý bol zvyknutý, keď prišli na reč záležitosti pracovného rázu.
„Shindong? To ste si potykali?“ nedá mu to, musí sa opýtať. Všimol si, že mu je ten producent sympatický, ale že až tak? Jeho manažér zastával profesionálny prístup a to v každej situácii. Bolo nezvyklé počuť ako niekoho oslovuje menom, teda, okrem priateľov samozrejme.
„Jop,“ Yesung sa uškrnie, „hneď potom, čo mi povedal, žeby ma najradšej uškrtil, alebo prehodil oknom, z dvadsiateho poschodia podotýkam,“ Donghae sa radšej nepozastavoval nad radostným tónom, ktorým boli tieto slová prenesené. Len pokrútil hlavou a vrátil sa k pôvodnej téme, ktorá ho rozhodne zaujímala viac.
„ Tak kedy bude to stretnutie?“ nemohol sa dočkať, kedy ho uvidí na živo. Tie plné pery, oči, ktoré mu počas tanca tak vášnivo žiarili, boky a zadok, ktoré sa mu dostávali do snov už teraz. Čo bude potom, keď ich uvidí na vlastné oči? To video, a aj ďalšie, ktoré si vyhľadal, podnecovali jeho fantáziu. Nútili ho predstavovať si ako by sa to tela zvíjalo pri iných, hriešnejších, aktivitách.
„Utri si tu slinu čo ti tečie po brade a začni konečne vnímať!“ ostrý tón ho okamžite privedie späť do reality. Hlas jeho kamaráta je v tomto smere účinnejší než nôž pod krkom.
„Ja neslintám!“ ohradila sa futbalová hviezdička okamžite. Napriek tomu jeho ruka vystrelila k tvári, aby to, len pre istotu!, skontrolovala. Hneď ako zistil, že si z neho druhý len uťahuje, nasledoval jeho legendárny nenávistný pohľad, z ktorého si ale Yesung, SAMOZREJME, nič nerobil.
„Oukey, oukey, už vnímam,“ rezignoval a prisadol si.
„Prvé stretnutie prebehne o dva dni, to jest v pondelok, o druhej,“ spustil Yesung hneď ako Doghaeho zadok dopadol na lavičku. „ koná sa to v budove televízie a ide vlastne len o formálne zoznámenie, kde si dohodnete termín prvého tréningu. Na priebehu prípravy a proste na všetkom sa už budeš dohadovať s ním. Samozrejme sa ešte budú točiť nejaké upútavky a čo to sa bude aj fotiť, ale tieto veci vám dajú dopredu vedieť, takže teraz nemá význam si tým zaťažovať hlavu,“ Donghae nakoniec len kývol hlavou, že všetko berie na vedomie. Pred očami mu totiž vystala iná vec, ktorú bude treba tiež vyriešiť.
„O tie pijavice sa postaráš?“ preniesol pohľad na Yesunga, ktorý tiež v sekunde zvážnel. Veľmi dobre si uvedomoval, že mieria na možno až príliš tenký ľad. Čo z toho, Donghae dostal nejednu ponuku od európskych tímov, ten sa o seba postará, ale čo bude s tým Hyukjaem, keď to celé praskne? Celá Kórea na neho bude ukazovať prstom.
„Zažalujem ich hoc všetkých, keď to bude nutné,“ odpovedal Yesung rozhodne a povzbudivo stisne mladšiemu rameno. Myslel to vážne, za žiadnych okolností nedovolí nejakým novinárskym krysám zasahovať do Donghaeho súkromia. A ani do súkromia toho jeho blonďáčika.
Eunhyuk sa cítil naozaj zvláštne. Každú chvíľu sa mal osobne stretnúť s Lee Donghaem a…. a proste si nebol istý čo od toho celého čakať. Niežeby si to rozmyslel, to proste neprichádzalo do úvahy, nebol v pozícii, žeby si to mohol dovoliť, len… len si to proste nedokázal dosť dobre predstaviť. Pozrel si snáď tonu videí, aby si trochu osvojil tanec s iným mužom, dokonca to s jedným svojim kolegom aj vskúšal, ale…ale vždy tam bolo to ale.
„Pripravte sa, prosím, práve som dostal echo, že Donghae práve došiel. Do piatich minút je tu,“ niť nesúrodých myšlienok pretrhne až kameraman, ktorý tu bolo s ním, pretože koniec koncov, je to show nie? Hyuk len nervózne prikývne. Naozaj si nie je ničím istý. Jiyong mu síce mohol o Donghaem niečo povedať, alebo si niečo mohol nájsť aj na nete, ale on sa radšej rozhodol, že sa nenechá ovplyvňovať a radšej si vytvorí mienku až keď ho v reály stretne. A teraz, keď kamera sníma otvárajúce sa dvere, už nemá čas toto rozhodnutie oľutovať.


Leave A Comment