Neverland

3.kapitola (Naughty Boy)

Šok?? Ani sa vám nedivím. Kedy bude pokračovanie netuším, aj keď ho už mám rozpísané. Či sa zlepším….to tiež neviem povedať….lenivosť a Doctor Who sú hrozné vlastnosti 😀 Každopádne, dúfam, že sa pokračovanie bude páčiť.

1230 slov (aké pekné číslo 😀 )

„Takže?“ mladý stylista položil práve uvarený čaj na stôl a sadol si oproti Eunhyukovi.

„Takže…čo?“ opýtal sa ho jeho najlepší kamarát nechápavo.

„Nebol si u mňa dva roky a odkedy je tvoja mamka v nemocnici, tak už skončili aj naše čajové posedenia. Takže sa muselo niečo stať, keď si mi dobre že nevyrazil dvere klopaním,“ veľavýznamne sa na mladého tanečníka pozrel. Eunhyuk previnilo sklopil pohľad, dobre si uvedomoval, že v poslednom čase nebol práve príjemný a už vôbec nie spoločenský. Niežeby predtým nejak zvlášť cudziu spoločnosť vyhľadával, ale Jiyong je jeho najlepší priateľ snáď od perinky a on ho v poslednom čase dosť ignoroval.

„Prepáč, ja…“

„Nič sa nedeje,“ zastavil Jiyong Hyuka kývnutím ruky, „ mal si toho viac než dosť. Nič ti nevyčítam, ale vidím, že sa niečo stalo a ako tvoj priateľ, chcem proste len vedieť čo,“ videl ako Eunhyuk klopí pohľad k zemi a nervózne stíska päste. Vyzerá zmetene, akoby sa nevedel rozhodnúť čo si o tom niečom má myslieť, pritom to bol zvyčajne on, kto si v každej situácii zachováva chladnú hlavu.

„Shindong ma dostal do tej súťaže,“ povedal odrazu a natiahol sa po pohár, skôr aby zamestnal ruky než čokoľvek iné, keďže sa z neho neunúval napiť.

„To je dobré nie?“ spýtal sa, aj keď je mu jasné, že v tom musí byť nejaký háčik, inak by sa nesprával a netváril tak, ako to mal teraz druhý šancu vidieť.

„Ono to nie také jednoduché…“

Flashback

„Stalo sa niečo?“ spýtavo sa pozrel na Shindonga, potom čo sa za nimi zatvorili dvere nemocničnej izby.  Starší muž prešiel k najbližšej lavičke, sadol si a unavene skryl tvár do dlaní. V jeho pohľade, uprenom kamsi do prázdna, bola viac než patrná únava.

„Shindong, čo sa deje? Viem ti nejak pomôcť?“ položil mu ruku na rameno a prisadol si. Poznal Donga už roky a takto… vykoľajeného?… ho ešte nevidel. Je pravda, že odkedy sa stal producentom tej show, tak býval často podráždený. Napriek tomu bol vždy vyrovnaný a sebaistý. Zúfalstvo, ktoré sa teraz odrážalo v jeho tvári, bolo niečo, čo sa k jeho povahe proste nehodilo. Doslova z neho vyžarovalo a Eunhyukovi sa z toho sťahoval žalúdok. Ale skôr než stihol povedať čokoľvek ďalšie, Shindong k nemu dvihol svoj pohľad a tvár mu rozjasnil jemný úsmev.

„Nechápem ťa,“ krútil nad ním hlavou starší, „napriek všetkému sa vždy zaujímaš o druhých, aj keď toho máš sám viac než dosť. Mal by si začať viac myslieť na seba,“ narovnal sa, aby uvoľnil stuhnutý chrbát a na pár sekúnd zatvoril oči.

„Ako na tom je?“ bola Dongova ďalšia otázka. Mladší si len strápene povzdychol, na tvári jasne vpísaná bezmocnosť, jeho oči zablúdili ku dverám izby, za ktorými ležala najdôležitejšia osoba jeho života.

„Zhoršuje sa to,“ povedal a zaťal päste, ktoré sa mu v tej chvíli začali nekontrolovateľne triasť, „doktor vravel, že ak v priebehu dvoch mesiacoch nepodstúpi operáciu, tak…“ hlas sa mu zlomil, v očiach začali páliť slzy. Ten strach, hnev, úzkosť…všetko sa v ňom búrilo. V hrdle obrovská guča, v srdci bolesť. Ten hrozný pocit, že s tým nevie nič urobiť. Shindong ho len súcitne pozoroval, až do tejto chvíle si nebol istý, čo chce robiť ďalej, ale pri pohľade na zdrveného blonďačika sa rozhodol.

„Lee DongHae. Hovorí ti to niečo?“ mladší ale ani nemusí odpovedať, aby bolo Shindongovi jasné,  že nie. Eunhyuk bol naozaj mimo. Hádzal na druhého nechápavý pohľad, mohlo sa mu to len zdať, pretože sa stratil v myšlienkach, ale faktom bolo, že mu úplne unikla súvislosť, ktorá viedla Donga k položeniu tejto otázky.

„Je to najlepší…a hlavne najznámejší kórejský futbalista, “ pokračuje hnedovlások, pričom sa mu na tvári usídlil zamračený výraz.

„Stále nechápem,“ povedal Hyuk po pravde. Prečo sa ho pýtal na nejakého futbalistu, o ktorom v živote nepočul a úprimne ho ani trochu jeho existencia netrápila? Niežeby sa o futbal vôbec nezaujímal, ale skôr si ho vyšiel s kamošmi zahrať, než aby naňho pozeral v televízore. V poslednom dobe už ale nerobil ani to. Všetok svoj čas venoval tréningom a keď mal náhodou chvíľu pauzu, tak bol tu. Na tomto, dezinfekciou páchnucom mieste, ktoré každým svojím kútom z človeka vysávalo energiu. Tu, sedel pri jej posteli a presviedčal ju, a vo veľkej miere najmä seba, že všetko bude v poriadku, že to nejak zvládnu.

„Ak mi dáš možnosť a nebudeš ma prerušovať, tak ti to aj vysvetlím,“ nebola to výčitka, chápal Eunhyukov postoj v tejto chvíli- prečo by ho mal trápiť nejaký Lee Donghae? a to je presne to! čo Shindonga štvalo najviac. Nemal by ho trápiť, nemal by ani tušiť, že existuje! Ale on to celé dojebal a mladší na to doplatí. Teraz môže len dúfať, že to nebude také vražedné, ako si to pri ich povahách, predstavuje.

„Ako som vravel predtým, Lee Donghae je známy futbalista a zároveň je jednou z celebrít, ktoré budú účinkovať v súťaži,“ a to len preto, že som nepočúval svoj inštinkt, ktorý mi jasne hovoril nech ho tam neťahám! „ neprerušuj ma prosím,“ dodá rýchlo, keď si všimne, že Hyuk už už otvára ústa. Ten je tiež občas ako malý, najradšej by vedel všetko a hneď a najlepšie keby sa to vtesnalo do jednej sekundy.

„Ide o to,“ tak ťažko mu to išlo cez pery, „dal si podmienku, že si chce vybrať partnerku sám a keďže mi bolo jasne povedané šéfom, že mu mám vo všetkom vyhovieť,“ lebo istý idiot sa musel prekecnúť, čo si s ním ešte vyrieši… ale to bude čas potom „tak som nemal na výber a dal som mu informácie o tanečníčkach,“ konečne sa dostával k pointe,  „ bol tam aj Hyominin záznam a cez ňu sa dostal k tebe,“ ospravedlňujúco sa na Eunhyuka pozrel, „ Lee Donghae si ťa vybral ako svojho tanečného partnera.“

End.

„Tak to ma podržte,“ Jiyong vydýchol tieto slová, pretože nič iné ho v tejto chvíli nenapadlo. Prechádzal si všetko, čo mu tu, teraz jeho najlepší kamarát povedal a bol v úplnom šoku. Aj keď mu Donghaeho meno hovorilo viac než blonďáčikovi oproti, vedel, že je gay, tak ako celá Kórea, a dalo by sa povedať, že ho tak trochu obdivoval za to, že sa k tomu tak verejne a hrdo hlási. Predsa len, nech si kto chce hovorí čo chce, v tomto smere bola Južná Kórea sto rokov za opicami. Aj preto ho nesmierne prekvapoval fakt, že vedenie tak známej súťaže dovolilo, aby mal za partnera muža. Jemu to prišlo ako úžasný krok vpred, ale on bol gay. Eunhyuk na druhej strane, nikdy nejavil záujem o rovnaké pohlavie. Vlastne on nejavil záujem ani o to opačné, občas mal pocit, že je snáď asexuál.

„Čo mieniš robiť?“ najväčší problém na tom celom bol fakt, že Hyuk neznášal byť v strede pozornosti. Tichá voda brehy myje- to ho vystihovalo najlepšie a ako náhle na ňom pristálo priveľa párov očí, tak bol v koncoch. Jiyong doteraz nepochopil ako to zvláda na súťažiach, ale tam akoby mu to nevadilo. Parket nepredstavoval problém, ale pravdepodobnosť, že paparazzi z toho neurobia senzáciu, sa rovná nule. Niečo také určite nenechajú bez povšimnutia. Budú ho prenasledovať na každom kroku a nedajú mu dýchať. Bude to, akoby mal na chrbte terč a ako tak na neho pozerá, vyzerá to, že si to Eunhyuk jasne uvedomuje. Či na to prišiel sám, alebo ho na to Shindong upozornil nie je podstatné. Teraz  išlo len o jeho rozhodnutie. Aj keď, nedalo sa povedať, žeby mal….

„Hovoríš to, akoby som mal na výber.“

(0)(0)